Tretia a posledná časť výletu.
 |
| Lago di Como |
Z horúceho Milána sme utiekli do severnejšieho Talianska, presnejšie k
Lago di Como. Je to obrovské jazero, aj keď nie najväčšie, čo sa týka Talianska, ale s hrdosťou nahradí dovolenku pri mori. Je náádherné a nekonečné.
My sme našli kemping Europa, (no popri pobreží je ich naozaj dosť na výber), kde sme zaparkovali asi 20 metrov od vstupu do jazera (viď. foto). Hneď vedľa bol aj prístav kde kotvili lode a celý kemping bol veľmi príjemný a priestranný. Keďže sme sem prišli už poobede, mali sme dosť času a slniečka na kúpanie, potom oddychovanie na "pláži" a konečne sme sa dostali ku svojmu čítaniu. Bolo to príjemné zrelaxovanie po toľkých cestách a najmä po toľkom teple.
 |
| Vpravo náš kemp, vľavo jazero |
Vrámci kempu bol aj obchod - naozaj so všetkým na čo si spomeniete, reštaurácia aj zmrzlináreň. My sme si nakúpili v neďalekých väčších potravinách a rozložili sme sa na promenáde s výhľadom na jazero, kde sa veľmi milí domáci pristavovali a priali nám dobrú chuť a varovali, že prichádza búrka, tak nech nezmokneme. Začalo popŕchať, tak sme sa zbalili a šli na pohár vína do kempovej kaviarne. Začalo pršať, konečne poriadny dážď. Sedeli sme tam do neskorého večera a s ďalšími pár ľuďmi sme si užívali letnú búrku.
 |
| Cestou na Albulapass |
 |
| Albulapas a jaa šťastná |
Ďalší deň sme mali chuť len tak sa voziť po horách, čo sme aj urobili. Naša cesta viedla od jazera do vrchov. Na chvíľu sme sa ocitli vo Švajčiarsku, kde sme si pochutili na čučoriedkových haluškách s kozím syrom a šalviou.
Pokračovali sme cez horský prechod Montespluga, mestečko
Chiavenna (malebné malé mesto s historickým centrom, dobré na zastávku na obed), cez Švajčiarsko :Albula Pass, Bernina Pass, Forcola di Livigno
a cieľové miesto bolo bezcolné mesto
Livigno v Taliansku, kde sme natankovali za 0,9€/liter nafty, čo je proti ostatným cenám bomba. Nakúpili sme aj potraviny za polovičné ceny (aj Becherovku) a medzitým som našla cez booking neďaleko Livigna veľký apartmán za 50€ na noc. Okej, ideme. Z tejto ceny sa nakoniec vykľula cena 100€, s poplatkami za uteráky a upratovanie, čo už bolo na nás veľa, tak sme, už potme, hľadali nejaký kemp. Našli sme za 17€. Nič viac sme nepotrebovali.
Posledný dovolenkový deň sme sa rozhodli stráviť vysokohorsky, a to doslova.
Podarilo sa nám booknuť izbu v "hrade" na vrchole
Passo dello Stelvio, na hranici Talianska, Švajčiarska a Francúzska. Ubytovanie sa volá
Rifugio Garibaldi, otvorené len pár mesiacov a zväčša je obsadené dlho dopredu. Izba s kúpeľnou a s raňajkami náš vyšla na 100€.
 |
| Rifugio Garibaldi |
Zaparkovali sme na parkovisku pod hradom, zobrali len to najnutnejšie a vyšľapali hore. Odtiaľ sme sa vybrali na turistiku, odhodlaní zdolať 3000 m. Podarilo sa. Výhľad z vrcholu bol neskutočne krásny, doteraz mám zimomriavky. Na Ružovom vrchu sme si dali malý obed v podobe tuniakov so zeleninou s nádherným výhľadom na nekonečné hory. Z jednej strany zasnežené, z druhej zelené, z tretej kamenisté a zo štvrtej červené - preto ten názov Červený vrch. Týmto výstupom sme ukončili náš výlet asi najlepšie ako sme mohli.
 |
| Začiatok cesty |
 |
| Červený vrch zdolaný |
 |
| Cestou sa priam núkali takého výhľady |
Dole pod chatou boli stánky a my sme si v jednom pochutnávali na
klobáskach, keď sa nás pán "klobáskar" spýtal, odkiaľ sme. Veľmi ho
potešilo že zo Slovenska a ešte viac, keď som mu povedala, že som z
Banskej Štiavnice. Na to povedal, že on má odtiaľ manželku. :) A že sa
tam na jeseň môžme stretnúť. Svet je malý.
 |
| Ja a už spomínaná becherovka v auguste na snehu |
Večer sme popíjali víno na terase chaty a uvideli najskôr malú dúhu. Začali sme si ju fotiť a do pár minút bola taká veľká, že sa nezmestila na jednu fotku. Bola najkrajšia, akú sme kedy videli.
Deň sme ukončili v chate pri syroch a hre človeče, ktoré máme zbalené na každej ceste.
Ubytovanie, miesto, personál a atmosféra, všetko bolo dokonalé, verím, že to nebolo naposledy.
Komentáre
Zverejnenie komentára